Slovakia: Bank vs. Consumer - Latest Legal Developments on Consumer Protection of Bank Clients

Slovak Banks are currently subject to legislative restrictions and consumer claims, mainly for charges and arbitration clauses.

In Slo­va­kia in the past years, banks have been the tar­get of var­i­ous leg­isla­tive mea­sures tak­en by the gov­ern­ment due to the cer­tain view (shared by part of the pub­lic) that banks are the “bad guys” try­ing to squeeze mon­ey from every­one and that they must be reg­u­lat­ed as much as pos­si­ble. The adopt­ed gov­ern­men­tal mea­sures include a rel­a­tive­ly high bank­ing levy and spe­cif­ic restric­tions on the pro­vi­sion of ser­vices to con­sumers, such as the pro­vi­sion of basic bank­ing prod­ucts.

In addi­tion to these gen­er­al leg­isla­tive mea­sures, two trends are cur­rent­ly affect­ing the pro­vi­sion of bank­ing ser­vices in Slo­va­kia.

Charges for loan account maintenance

It all start­ed in Ger­many, where some court deci­sions implied that a charge for loan account main­te­nance breach­es con­sumer pro­tec­tion leg­is­la­tion. Although these deci­sions were not so clear about pro­hibit­ing such charge, they have trig­gered a series of law­suits by bank cus­tomers seek­ing mon­ey back from the banks, and banks in Ger­many have thus ceased to apply such charges.

A sim­i­lar deci­sion was then adopt­ed in the Czech Repub­lic, start­ing wide­spread debate on the legal­i­ty of such charges. Con­sumers in Slo­va­kia then start­ed seek­ing a rem­e­dy because the Czech and Slo­vak legal sys­tems are high­ly con­nect­ed, and because the Ger­man and Czech rul­ings were based on sim­i­lar leg­is­la­tion (to an extent). But Slo­vak banks coun­tered the charge by point­ing out that clients agreed to it upon sign­ing the respec­tive con­tract.

At the begin­ning of 2013, the region­al court in Prešov ruled that charges that do not pro­vide added val­ue to con­sumers are unlaw­ful. How­ev­er, since this rul­ing regard­ed non-bank­ing enti­ties, Slo­vak banks once again refused to fol­low it.

This sit­u­a­tion result­ed in gov­ern­men­tal action, which came in the form of the amend­ments to the leg­is­la­tion on banks, build­ing soci­eties, and the pro­vi­sion of con­sumer loans (ie, loans by non-bank­ing enti­ties). These amend­ments include the gen­er­al pro­hi­bi­tion of a charge for loan account man­age­ment and main­te­nance. Such a charge is per­mit­ted only if the client is pro­vid­ed with some ser­vice not linked with the actu­al pro­vi­sion of the loan and if he con­sent­ed in writ­ing to such charge. These ser­vices could the­o­ret­i­cal­ly include the pro­vi­sion of a loan account state­ment, deter­mi­na­tion of out­stand­ing loan amounts, or changes of pro­vid­ed secu­ri­ties.

The amend­ments became effec­tive as of 10 June 2013. The amend­ments do not deal with already paid charges; there­fore, fur­ther law­suits are expect­ed and the sto­ry may con­tin­ue.

Arbitration clauses in agreements concluded with consumers

In Slo­va­kia, banks must offer clients a con­clu­sion of arbi­tra­tion clause, with the com­pe­tent court estab­lished by the banks (Stá­ly Rozhod­cov­ský súd Slovenskej bankovej aso­ciá­cie). It became a wide­spread prac­tice to use such claus­es. But this prac­tice recent­ly start­ed to be restrict­ed due to var­i­ous court deci­sions in favour of con­sumers in cas­es of con­clu­sion of arbi­tra­tion claus­es in bank­ing agree­ments.

There­fore, in order to have a valid and enforce­able arbi­tra­tion clause in Slo­va­kia in agree­ments with con­sumers, banks must observe at least the fol­low­ing rules as stip­u­lat­ed by the recent court rul­ings:

• Indi­vid­ual nego­ti­a­tion regard­ing the arbi­tra­tion clause must be held with the con­sumer. The Slo­vak Supreme Court ruled that an arbi­tra­tion clause con­clud­ed with the con­sumer must be a result of the free will of both par­ties. Free will espe­cial­ly requires infor­ma­tion about the pos­si­bil­i­ty of an option between mul­ti­ple solu­tions and details about what that choice means in par­tic­u­lar.
• Valid­i­ty of con­clu­sion; that is, whether the arbi­tra­tion clause has all the required parts and was con­clud­ed prop­er­ly. In this respect the Slo­vak Supreme Court ruled that when an arbi­tra­tion clause had not been con­clud­ed valid­ly, arbi­tra­tion court did not have com­pe­tence to hear the dis­pute. It was irrel­e­vant that the par­ty that object­ed to the absence of an arbi­tra­tion clause (the con­sumer) sub­se­quent­ly acknowl­edged the arbi­tral award and failed to seek its annul­ment before the com­pe­tent Slo­vak court. Such arbi­tral award is not an eli­gi­ble enforce­ment title.
• Valid­i­ty of remain­ing claus­es if arbi­tra­tion clause is held null and void. Gen­er­al­ly, in case where more claus­es are held invalid, the court usu­al­ly holds the entire agree­ment invalid.

Accord­ing to pub­licly avail­able infor­ma­tion, the Slo­vak Min­istry of Jus­tice is plan­ning to restrict arbi­tra­tion claus­es in bank­ing agree­ments to cer­tain cho­sen arbi­tra­tion courts and sub­ject to in-depth inform­ing of con­sumers. But the out­come of such mea­sure can­not be pre­dict­ed and fur­ther changes are pos­si­ble. In addi­tion, the leg­is­la­tion on arbi­tra­tion pro­ceed­ings in Slo­va­kia has itself sev­er­al prob­lem­at­ic issues result­ing in a non-stan­dard arbi­tra­tion envi­ron­ment in Slo­va­kia. So the Min­istry is plan­ning to rebuild the entire arbi­tra­tion leg­is­la­tion as well.

To have a valid and enforceable arbitration clause in Slovakia in agreements with consumers, banks must observe certain rules as stipulated by recent court rulings.

Slovensko: Banka vs. spotrebiteľ –  aktuálne zmeny v oblasti ochrany spotrebiteľov - klientov banky

Slovenské banky v súčasnosti čelia legislatívnym obmedzeniam a nárokom spotrebiteľov, najmä pre poplatky a rozhodcovské doložky.

V posled­ných rokoch sa na Sloven­sku stali banky terčom rôznych leg­is­latívnych opa­trení zo strany vlády motivo­vaných presvedčením (zastá­vaným časťou vere­jnos­ti), že banky sú „bad guys‟, ktorí sa snažia od každého vyžmýkať peni­aze a že musia byť reg­ulo­vané v čo najväčšom rozsahu. Pri­jaté opa­tre­nia vlády zahŕňa­jú pomerne vysoké odvody bánk a oso­bit­né obmedzenia pri posky­to­vaní služieb spotrebiteľom, ako naprík­lad pri posky­to­vaní zák­lad­ných bankových pro­duk­tov.

Okrem tých­to všeobec­ných leg­is­latívnych opa­trení ovplyvňu­jú posky­to­vanie bankových služieb na Sloven­sku dve ten­den­cie.

Poplatky za vede­nie úverového účtu 

Všetko sa zača­lo v Nemecku, kde niek­toré rozhod­nu­tia súdov vychádza­li z premisy, že popla­tok za vede­nie úverového účtu porušu­je pred­pisy na úseku ochrany spotrebiteľa. Hoci tieto rozhod­nu­tia nes­tanovili zákaz takého poplatku explic­itne, vyvolali sériu súd­nych sporov, ktoré ini­cio­vali kli­en­ti bánk požadu­jú­ci vráte­nie peňazí banka­mi, a tak v Nemecku pre­stali banky tieto poplatky uplatňo­vať.

Obdob­né rozhod­nu­tie bolo následne pri­jaté v Českej repub­like, čím bola odš­tar­to­vaná rozsi­ahla disku­sia o súlade tých­to poplatkov s právom. Keďže je český právny sys­tém značne pre­po­jený so sloven­ským a pre­tože nemecké a české rozhod­nu­tia boli založené na obdob­nej právnej úprave (v určit­om rozsahu), začali sa spotrebitelia na Sloven­sku domáhať ochrany. Sloven­ské banky sa však bránili poukazu­júc na sku­točnosť, že kli­en­ti vyjadrili súh­las s poplatka­mi pod­pi­som prís­lušnej zmlu­vy.

Zači­atkom roku 2013 Kra­jský súd v Prešove rozhodol, že poplatky, ktoré neposky­tu­jú spotrebiteľom pri­danú hod­no­tu, sú v roz­pore so zákonom. Keďže sa však toto rozhod­nu­tie týka­lo nebankových sub­jek­tov, sloven­ské banky ho odmi­etli rešpek­to­vať.

Uve­dená situá­cia vied­la k zásahu vlády, ktorý prišiel v podobe nov­el­izá­cií leg­is­latívy týka­júcej sa bánk, staveb­ných sporiteľní a posky­to­va­nia spotrebiteľských úverov (t.j. pôžičiek poskyt­nutých nebankový­mi sub­jek­t­mi). Tieto zme­ny zahŕňa­jú všeobec­ný zákaz uplatňo­va­nia poplatkov za vede­nie a správu úverových účtov. Taký popla­tok je pov­olený, len ak je spotrebiteľovi poskyt­nutá služ­ba, ktorá nie je spo­jená s poskyt­nutím úveru ako takým a ak s tým spotrebiteľ písomne súh­lasil. Tieto služ­by by teo­ret­icky mohli zahŕňať poskyt­nu­tie výpisu z úverového účtu, urče­nie dlžnej sumy úveru ale­bo zme­ny poskyt­nutého zabezpeče­nia.

Zme­ny leg­is­latívy nadobudli účin­nosť 10. júna 2013. Zme­ny ner­iešia poplatky, ktoré boli doter­az zaplatené; pre­to možno očaká­vať ďalšie spory a príbeh môže pokračo­vať.

Rozhod­cov­ské doložky v zmlu­vách uzatvorených so spotrebiteľ­mi 

Na Sloven­sku sú banky povin­né navrhnúť klien­tom uza­vretie rozhod­covskej doložky v prospech prís­lušného súdu zri­adeného banka­mi (Stá­ly Rozhod­cov­ský súd Slovenskej bankovej aso­ciá­cie). Také doložky sa stali rozšíre­nou prax­ou. Avšak táto prax začala pod­liehať rôznym obmedzeni­am, ktoré boli vyvolané rozhod­nu­ti­a­mi súdov v prospech spotrebiteľov v prí­padoch uzatvore­nia rozhod­cov­ských doložiek v bankových zmlu­vách.

Pre­to v záu­jme získa­nia plat­nej a vykonateľnej rozhod­covskej doložky v zmluve so spotrebiteľom na Sloven­sku, musia banky dodrži­avať min­imálne nasle­dovné pravidlá, ktoré boli for­mulo­vané v nedávnych súd­nych rozhod­nu­ti­ach:

• So spotrebiteľom je potreb­né rozhod­cov­skú doložku dohod­núť osobitne.Najvyšší súd Slovenskej repub­liky rozhodol, že rozhod­cov­ská dolož­ka dohod­nutá so spotrebiteľom musí byť výsled­kom slo­bod­nej vôle oboch zmlu­vných strán. Slo­bod­ná vôľa vyžadu­je pre­dovšetkým infor­má­cie o možnos­ti voľ­by medzi viac­erý­mi rieše­ni­a­mi a infor­má­cie o tom, čo tá ktorá voľ­ba konkrétne zna­mená.
• Plat­nosť uza­vre­tia; t.j. či rozhod­cov­ská dolož­ka spĺňa všetky pod­stat­né náleži­tosti a či bola uza­vretá riadne.V tom­to smere Najvyšší súd Slovenskej repub­liky rozhodol, že ak rozhod­cov­ská dolož­ka nebo­la uza­vretá platne, rozhod­cov­ský súd nemal právo­moc spor rozhod­núť. Bolo bezpred­met­né, že strana, ktorá nami­eta­la neplat­nosť rozhod­covskej doložky (spotrebiteľ), následne uznala rozhod­cov­ský roz­su­dok a neži­adala o jeho zruše­nie pred prís­lušným sloven­ským súdom. Taký rozhod­cov­ský roz­su­dok nie je vykonateľným exekučným tit­u­lom.
• Plat­nosť ostat­ných ustanovení v prí­pade vyslove­nia neplat­nos­ti rozhod­covskej doložky.Vo všeobec­nos­ti platí, že v prí­pade vyh­láse­nia neplat­nos­ti viac­erých ustanovení, súd zvyča­jne vyh­lási celú zmlu­vu za neplat­nú.

Podľa vere­jne dos­tup­ných infor­má­cií, Min­is­ter­st­vo spravodlivosti Slovenskej repub­liky plánu­je obmedz­iť rozhod­cov­ské doložky v bankových zmlu­vách v prospech vybraných rozhod­cov­ských súdov, a to za splne­nia rozsi­ahlych infor­mačných povin­nos­tí voči spotrebiteľom. Avšak, výsle­dok takého opa­tre­nia nemožno pred­povedať a ďalšie zme­ny nie sú vylúčené. Okrem toho, leg­is­latí­va ohľadne rozhod­cov­ského kona­nia na Sloven­sku má sama o sebe prob­lem­at­ické body, ktoré na Sloven­sku vytvára­jú neš­tan­dard­né rozhod­cov­ské prostredie. Aj to je jeden z dôvodov, pre ktorý min­is­ter­st­vo plánu­je kom­plexnú zmenu leg­is­latívy v oblasti rozhod­cov­ského kona­nia.

V záujme získania platnej a vykonateľnej rozhodcovskej doložky v zmluvách so spotrebiteľmi na Slovensku musia banky dodržiavať určité pravidlá formulované v nedávnych súdnych rozhodnutiach.